BLOG

Jeden múdry človek raz povedal: "Knihy treba dať všetkým, najlepšie deťom. Cieľ rozprávkarov spočíva v tom, aby vychovali v dieťati ľudskosť, tú zvláštnu schopnosť človeka trápiť sa pre cudzie nešťastie, tešiť sa z radosti iných, prežívať cudzí osud ako svoj." Kniha, a to nielen rozprávková, rozvíja a formuje dieťa po stránke estetickej, rečovej, mravnej a rozumovej. Učí detí hodnotiť, čo je dobré a čo je zlé. Rozvíja jeho reč, rozširuje slovnú zásobu, uspokojuje zvedavosť, podporuje fantáziu a obrazotvornosť malého poslucháča.  

Deti máme viesť a podporovať v samostatnosti preto, aby sa cítili silné, zručné, ako dokážu riešiť svoje problémy, ako sa dokážu popasovať s výzvami života. Myslia o sebe pozitívne a veria v seba.

Ako ich to naučiť? 

Deti vlastnými skúsenosťami zistia, čo všetko dokážu, čo všetko sa im podarí, čo všetko zvládnu trénovaním, vytrvalosťou a trpezlivosťou. Zo začiatku potrebujú od nás niekoľko vecí:

• aby sme im „dovolili“ skúšať – vytvoríme čas a priestor, keď sa neponáhľame,

• aby sme im dôverovali – bez toho, aby videli na svojej mame a svojom otcovi, že im dôverujú, neuveria samy sebe, že niečo dokážu,

• aby sme ich povzbudzovali,

• aby sme im pomáhali zvládať frustráciu a hnev, keď sa im zo začiatku nedarí.